Štiavec tupolistý (Rumex optusifolius)

     Táto rastlina – považovaná za zbytočnú burinu - rastie do výšky vyše jedného metra, pobýva pri cestách, na rumoviskách, v opustených záhradách. Upozorňuje na seba práve svojím vysokým rastom. Listy má dlhé asi 30 cm a do šírky ich má 5-10 cm. Tieto, kým sú mladé a svieže, sa dajú jesť alebo z nich pripraviť aj šalát alebo prívarok na spôsob špenátu.

     Na liečebné účely používame hlavne dozreté, červené až hrdzavé semená, ktoré majú silné antibakteriálne pôsobenie. Stonky so semenami sú také výrazné, že nie je možné ich nezbadať pri dozrievaní a je nemožné túto rastlinu zameniť s iným druhom. Štiavec má viac odrôd, ktoré sa navzájom môžu aj skrížiť, preto aj listy aj plody môžu byť trocha odlišné pri rôznych jednotlivcoch, ale liečebné účinky sú zachované pri všetkých krížencoch. Štiavec čistí zahlienené črevá, ničí nežiaduce baktérie v tenkom aj hrubom čreve, silno dezinfikuje, pomáha pri vylučovaní žlče, zastavuje silné hnačky.

     Oberáme aj nedozreté semená na okamžité použitie, ale na dlhodobé uskladnenie si sušíme už dozreté hrdzavo červené semená. Tie dobre uskladnené v tme vydržia aj viac rokov s nezmenenými účinkami – pretože ide o semená bez obsahu chlorofylu. Štiavec má  drobučké semienka, ktoré majú okolo seba vytvorený trojhranný tenký závoj. Čaj zo semien používame pri silných hnačkách a žalúdočných kŕčoch, pri bakteriálnych infektoch, kolikách a iných bolestivých prípadoch.

 

Príprava čaju zo semien štiavca:

     Polievkovú lyžicu semien dáme do varného skla do 0,3 l vody, necháme zohrievať až do bodu varu. Keď sa objavia prvé bublinky, tak oheň stíšime na minimum, nádobu trocha stiahneme nabok, aby čaj nezovrel ani náhodou.  Potom 5 minút prihrievame na miernom ohni bez varenia a odstavíme. Necháme trocha chladnúť (t. j. asi 10 minút ešte takto lúhujeme) a hotový čaj nakoniec scedíme cez plátno. Výluh sa nesmie dotknúť kovu. Polovicu výluhu vypijeme nalačno ešte teplú, druhú polovicu najneskôr do jednej hodiny, bez prihrievania. Pri veľmi silných hnačkových stavoch pitie odvaru opakujeme ešte raz. Štiavec rieši všetky hnačkové stavy, pretože má veľmi silné dezinfekčné účinky. 

 

     Iné použitie štiavca tupolistého je na vyrážky, popáleniny, rôzne pľuzgiere na pokožke, na svrbivú, zapálenú, zahnisanú kožu, pomáha aj pri ekzémových stavoch. Natrháme si mladšie listy, nasekáme, rozdrvíme v mažiari a ak pustí šťavu, tak priložíme na problémové miesta ako obklad. Ak sme v prírode, tak prvú pomoc nám poskytne čerstvo odtrhnutý list rozmliaždený medzi prstami, ktorým trieme pokožku. Odvar z  listov má schopnosť znižovať horúčku.  Surové listy sú močopudné, je možné ich prikladať na hnisavé vredy, akné. Mladé listy sú vhodné aj liečenie plesní v ústnej dutine, žujeme čerstvo odtrhnutý list.  Naše babičky tiež radili žuť tieto čerstvé listy pre zachovanie zdravej skloviny zubov. Rozžuté listy treba po pár minútach vypľúvnuť.

   Šťava z listov odstraňuje  fľaky  spôsobené hrdzou, plesňami, po pokvapkaní pomaly mizne aj atramentový fľak z bavlnených látok. Pre vysoký obsah kyseliny šťaveľovej nedoporučujem pravidelnú konzumáciu ľuďom s oslabenými obličkami.

     Korene štiavca sa využívajú hlavne vo veterinárstve pri problémoch prežúvavcov s nedostatočným trávením, pre posilnenie tráviaceho traktu. Korene majú sťahujúci účinok.

Dozrievajúce plody štiavca: 

Dozrievajúce plody štiavca

Navštívte našich drahých priateľov na sokoliarskom dvore pod Červeným kameňom - www.astur.sk